Vstrebávanie kalcia môže byť znížené požitím určitých druhov potravy ako je špenát, rebarbora, strukoviny, otruby, mlieko a mliečne výrobky. Preto sa podávanie kalcia 2 hodiny pred a po požití týchto potravín neodporúča.
Kortikoidy môžu znižovať absorpciu kalcia. Pri súčasnej liečbe kortikoidmi je možné dávku kalcia zvýšiť.
Kalcium sa nesmie užívať v rovnakom čase s tetracyklínmi, kanamycínom, fluorochinolónmi, perorálnymi bisfosfonátmi, levotyroxínom, liekmi s obsahom železa, pretože znižuje vstrebávanie týchto liečiv. Medzi podaním uvedených liečiv a liekov s obsahom kalcia je nutné zachovať minimálne 3-hodinový interval.
Pri súčasnom užívaní fenytoínu a kalcia môže dôjsť k zníženiu biologickej dostupnosti oboch liečiv. Rovnaká interakcia je zaznamenaná pri súčasnom podávaní fluoridu sodného a kalcia. Lieky s obsahom kalcia môžu byť preto podávané s odstupom minimálne 3 hodín od užitia fenytoínu alebo fluoridu sodného.
Súčasné podávanie kalcia s kardiotonikami (predovšetkým digitalisovými glykozidmi) vedie ku zvýšeniu rizika vzniku arytmií. Pri konkomitančnej terapii týmito liekmi je nutné pacientov starostlivo monitorovať.
Zvýšenú pozornosť treba venovať užívaniu verapamilu, prípadne iných blokátorov kalciového kanála, pri súčasnom užívaní liekov s obsahom kalcia a liekov ovplyvňujúcich metabolizmus kalcia napr. vstrebávanie.
Riziko hyperkalciémie je zvýšené pri súčasnom podaní liekov s obsahom kalcia, liekov s vitamínom D alebo tiazidovými diuretikami. Vitamín D zvyšuje absorpciu kalcia a tiazidové diuretiká znižujú urinárnu exkréciu kalcia. Preto je pri kombinovanej liečbe týmito liekmi a liekmi s obsahom kalcia nutné sledovať hladiny kalcia v krvi, prípadne jeho vylučovanie močom.
Kalcium spomaľuje resorpciu tukov a vitamínov rozpustných v tukoch.
Lieky obsahujúce draslík, sodík alebo fosforečné ióny zvyšujú ukladanie kalcia do tkanív, lieky obsahujúce horčík sa môžu s kalciom neutralizovať.
